• Roverská Hviezdica vznikla už v roku 2008 na podnet vtedajšieho Roverského Kruhu ako stretnutie roverov a roveriek Slovenska, avšak tradícia ďalej nepokračovala.
  • V súčasnosti chýba Slovenskému roveringu pútnické stretnutia "pod dubom", kde by si roveri vymenili zážitky a skúsenosti a vzájomne by zdieľali spoločné chvíle. Preto sme sa chopili tejto výzvy a vdychujeme dušu tejto staronovej tradícii.
  • toto leto oslávime 110 rokov od prvého tábora skautov. Niet vhodnejšieho času na stretnutie roverov  a rangerov ako na úsvite.

 

"...na rozľahlých lúkach a v tôni lesných vôní, tam, kde vtáky spevom slnko vítajú a večerné zore dobrú noc dáva, 

zídu sa kmene mladých putovníkov..."

"...spoločne bratia i sestry roverskí, objímaní v tanci, očarení v piesniach, plynúci v rytme Matky Zeme..."

 

 

 

 

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

ROVERSKÁ HVIEZDICA 2013

 

Po tábore horela túžba po lesoch v srdci jasným plameňom. Utiecť na pár dní naspäť do ich božského pokoja bola

ponuka, ktorá sa neodmieta. Päť dní, ľudská slimačia ulita, hotovosť, mapa a odvaha. Nič viac. Roverská Hviezdica.

Prvá sa uskutočnila v roku 2008. Stál za ňou Shaman Peter Coch z Banskej Bystrice a Roverský Kruh. Mala vyplniť

prázdne miesto na roverskej scéne, kde chýbala spoločná stretávacia akcia. Pútne miesto „pod dubom“, kde by roveri

priniesli svoje sny, vízie, skúsenosti a zdieľali spoločné chvíle. Naposledy sa takto stretli na Rover moote 2007.

 

Hviezdica vznikla spojením dvoch existujúcich akcií – Skautskej Hviezdice organizovanej 4. zborom Harmanček

RS a Rainbow Family v Amerike. Prvá bola súťažou skautských družín, ktoré putovali po krajine, plnili vybrané

úlohy a potom sa stretli v tábore a mali spoločný skautský program. Druhá je stretnutím alternatívnych ľudí, ktorí

rôznymi prostriedkami doputujú na vybrané miesto, kde sa konajú spoločné aktivity a workshopy pripravené

samotnými účasníkmi. Prapredok toho všetkého leží v kultúre amerických indiánov. Stretnutia kmeňov znamenali

čas mieru. Boli o oslavách, výmennom obchode, spoločnom zdieľaní a rozprávaní zaujímavých udalostí, či

významných skúškách, ktoré vyvolení plnili pred zrakmi širokej verejnosti.

 

V storočnicovom roku slovenského skautingu sa objavil na obzore úsvit roveringu. Za jeho vzplanutím stoja Aďo

Adrian Liday z Banskej Bystrice, účastník Gilšky 2013 a Cero Martin Cerovský zo Zvolenskej Slatiny, veličenstvo

OTAN. Okolo Soaré na jar prebiehalo mapovanie roverov a patrol na Slovensku. Následne oživili Roverskú Hviezdicu

a vrátili ju na Muránsku planinu. Tri dni putovania a dva dni spoločne strávené na Muráni. Uskutočnila sa 24. –

28.7.2013 a život jej vdýchlo osem pútnikov (Kubo, Erik, Aďo, Mafián, Dušo, Šašo, Zolo, Ihlička) z troch svetových

strán a štyroch miest - Bratislavy, Pezinka, Banskej Bystrice a Prešova.

 

PUTOVAŤ

Púte boli oddávna súčasťou ľudskej spirituality. Putovalo sa na posvätné miesta, za osobnosťami a tieto cesty boli

a sú hľadaním odpovedí, životnej cesty, vykúpenia, relaxu či prekonania sa. Verilo sa, že keď sa ľudia pokoria, keď

opustia bežné domáce prostredie, cesta či iná božská sila im ukáže smer.

Každá skupina si zostavila vlastný plán cesty s cieľovým bodom Nižná Kľaková. Tam sme sa v piatok večer mali zísť.

Pred nami cesty-necesty, ktoré volali, aby sme do ich prachu otlačili svoje stopy. Putovanie bolo ich prehliadkou –

lesné chodníčky, kamenné i asfaltové a keď sme stratili značku z očí i po papradí a ihličí. Rovno za nosom a intuíciou.

Je to hra mňa so sebou. Cesta ide hore, dole a rovno a žiadne hundranie to nezmení. Smerom hore počúvať svoj dych

a telo. Na vrchole poďakovať za výhľad, vetru za osvieženie. A dole chváliť nohy a oči, lebo oni vás nesú bezpečne

ďalej. Ak ste vykročili, najlepšími sprievodcami po mape sú odvaha a priatelia. V ťažkých chvíľach vás ťahá jedno

alebo druhí.

 

PREŽIŤ

Aby sa dnes človek cítil pohodlne, potrebuje všetko. Alebo lepšie úplne všetko. Ťažšie a ťažšie vykročiť z komfortu.

Čo je potrebné a čo už nie? Ak to všetko musí ísť do ruksaku, zrazu sa to zúži na minimum. Niekedy však ani zdravý

rozum nezabráni ženskej márnosti. Brať so sebou knihu, hoc takú malú ako Malý princ, i to sú gramy navyše.

Rozmaznané potreby majú odtučňovaciu kúru a z hĺbky duše vyrastú jednoduché emócie. Únava a plný spánok. Smäd

a jeho uhasenie. Radosť z nájdenia správnej cesty. Človek prežije všetko. A ak náhodou nie, stane sa číslom

v štatistike, či výnimkou čo potvrdzuje pravidlo. Otlaky či boľavé ramená si cez noc oddýchli a ráno sa šlo ďalej.

V teplé letné noci bolo miesta na spanie všade dosť. Ustlať si na materinej dúške a za viečkami skrývať odraz hviezd

je komfort, ktorý nie každý ocení a nie každému je dopriaty. Vďaka môjmu sprievodcovi sme si vždy večer pochutnali

na varenej večeri a keď nás trápil smäd, prameň sa po ceste našiel. Medveďa sme nestretli, no lesy sa nám odmenili

sladkými malinami, čučoriedkami a jahodami. Ak sme mali poriadne otvorené oči.

 

SPOJIŤ SA

Po troch dňoch putovania cez tri národné parky sme dorazili do bodu stretnutia. Čakali nás už ostatní pútnici, čokoláda

a vymieňanie ciest. Posledné prekonanie sa a výstup na Skalnú bránu. Osem šťastných tvárí a lúčenie sa s dňom

v svetle zapadajúceho slnka. Večer pri ohni, kedy sme šťastní plnili žalúdky, nám spoločnosť robili aj chlapíci

zo susednej partie. Pri zaspávaní nám myseľ okrem hviezd a žiariaceho mesiaca plnil aj ich “spev”.

Deň v mužskom svete. Keď sa nám chcelo hrať, tak sme sa hrali. Keď sa nám chcelo sedieť, tak sme sedeli

a rozprávali sa. Hmatateľná sloboda pod dubom. Poobede sa lúka zaplnila táborom lesákov a hordou detí. Chalani ich

usmernili pri stavbe hangáru a kedže my sme si užívali potáborový relax bez detí, presunuli sme sa. Druhé miesto,

kde sa na Muráni dá táboriť je Studňa. Hodovanie pri spoločnom stole, z každého ešusu po lyžičke. Malý princ nám

nakoniec vyplnil siestu, hoci takmer všetci poslucháči pospali. Večer zasvietil do tmy oheň a Aďo otvoril diskusiu

o roveringu. Bavili sme sa o problémoch roverovania, o možných riešeniach a nasledujúcej ceste. Nočné lúčenie

v Gillwelskom kruhu, lebo ráno sa naše cesty rozchádzali opäť na rôzne smery.

 

ZAŽIŤ

Čo začína ako bláznovstvo je nakoniec dobrodružstvo. Prekonanie vlastných limitov a zistenie čo všetko dokážem

keď chcem. A čo zvládnem aj keď nechcem (: Potrebujeme kráčať, aby sme očistili myseľ. Potrebujeme sa stretnúť,

aby sme posilnení spoločenstvom bojovali svoj vlastný boj. Potrebujeme počúvať, dívať sa a vidieť srdcom. Ctiť

a vnímať prírodu, lebo ona bola naším prvým domovom. Roverský úsvit bude taký, aký ho spravíme. My, práve tu

a teraz. Snáď sa o rok pod dubom stretneme opäť. Možno nás aj bude viac. Unavených, no spokojných pútnikov, ktorí

sa vydali na cestu, aby poznali iných. A najmä seba.

Vďaka za cestu Aďovi, ktorý ju vymyslel, Kubovi, ktorý ju naplánoval a ja zažila.

 

Ihlička

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------